Rétorika, čiže rečníctvo je náuka o umení hovoriť. Umenie koncipovať svoje myšlienky logicky, zaujímavo a presvedčivo.
Dejiny rétoriky
- Rétorika vznikla v starovekom Grécku pred vyše 2000 rokmi. Každý plnoprávny občan (nie otrok) mal právo verejne vystupovať. Rétorika bola základom vyššieho vzdelania spolu s gramatikou a dialektikou. Známymi učiteľmi rečníctva (tzv. rétori) boli:
Demosteris – vedel si získať poslucháčov dlhými prejavmi plnými faktografických údajov, ktoré umocnil umeleckými prostriedkami (gestami a mimikou).
Sokrates a jeho žiak Platón – boli majstrami dialógu. Išlo o konverzačnú tzv. sokratovú metódu.
Demokritos – dokázal živo a obrazne vysvetľovať a dokazovať.
Aristoteles – bol najvýznamnejším predstaviteľom rečníctva, Jeho tézy z diel Rétorika a Poetika tvoria základ súčastnej rétoriky.
Cicero – pôsobil v starovekom Ríme, na poslucháčov súdnymi a politickými prejavmi.
- Novšie dejiny rétoriky: súvisia so vznikom náboženstva.
- náboženská rétorika – kazateľská rétorika, je menej konkrétna a viac oslavná
- akademická rétorika – na univerzitách sa najprv prednášky čítajú, neskôr dostávajú podobu živého prejavu
- politické rečníctvo – uplatňovalo sa v parlamentoch a na tribúnach najmä počas buržoáznych revolúcii vo Francúzku a Anglicku
- Súčasné obdobie: Od 60-tych rokov je zaznamenaná renesancia rétoriky. Umožňuje najširším vrstvám obyvateľstva vystupovať na verejnosti a logicky, stručne vysvetľovať a presviedčať o daných problémoch, nevyužívať frázovité prejavy. Rečník by mal svojim prejavom upútať a preto by mal používať všetky prostriedky, ktoré vzbudzujú pozornosť poslucháčov (zrozumiteľné slová, hromadenie a opakovanie slov i viet, citáty, rečnícke otázky a mimiku).
Žánre rétoriky
- agitačná – o niečom presvedčiť – politická a súdna reč
- náučná – niečo niekoho naučiť – prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok
- príležitostná – príležitostne niečo vyjadriť – spoločenský príhovor, smútočný príhovor, slávnostný prejav
Pridaj komentár