Rozprávanie v umeleckej literatúre

Rozprávanie je jazykový prejav, v ktorom sa podávajú udalosti v časovej postupnosti. Udalosť sa podáva tak, aby si ju poslucháč vedel predstaviť.

Hlavná myšlienka rozprávania sa nazýva téma. Na pochopenie témy využíva autor odbočky, čiže exkurzy. Najčastejšie je rozprávanie v tretej osobe. Môže byť aj v prvej osobe, keď autor vystupuje ako komentujúca osoba.

Aby rozprávanie bolo pútavé, autor čerpá z rozličných jazykových, umeleckých prostriedkov (metafory, personifikácie, prirovnania). Pritom každý autor si zachováva svoj individuálny štýl.

1. zo štylistických prostriedkov sa v umeleckom rozprávaní využíva:
   1. Autorská reč – prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania. Autor rozvíja príbeh, opisuje a komentuje kopanie postáv, uvádza reč postáv a zobrazuje prostredie. Toto všetko dopĺňa úvahami. Využíva sa tretia osoba minulého času, alebo prvá osoba minulého, alebo prítomného času.
   2. Reč postáv – oživuje rozprávanie a realizuje sa v dialógoch. Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv. Prehovor jednej osoby sa nazýva replika. Dialóg môže byť symetrický – keď sa pravidelne striedajú repliky postáv. Môže byť aj asymetrický – keď sú repliky postáv prerušované autorskou rečou.
       

      Prehovory postáv môžu mať podobu:

      1. Priamej reči – doslova sa opakujú prehovory postáv, napr.
         

         Povedala: „Neprídem“.

      2. Nepriamej reči – reprodukujeme prejav postavy nepriamo, napr.
         

         Povedala, že nepríde.

      3. Polopriamej reči – je prechodom medzi priamou a nepriamou rečou. Nevyznačuje sa graficky. Väčšinou je v tretej osobe, napr.
         

         Vždy mala dobré priateľky. Najprv Hanu, potom Naďu. Naďa je hrdá. Aj ona by chcela byť taká.

      4. Nevlastnej priamej reči – tu ide o vnútorný monológ. Ide v podstate o variant priamej reči, ale nevyznačuje sa úvodzovkami. Najčastejšie sa používa 1. osoba jednotného, prípadne množného čísla.
         

         Darmo sa opakuje, teš sa, zostaneš doma.

2. dramatizujúce jazykové prostriedky – zvyšujú napätie
   1. krátke vety a opakovanie
      

      vyskočiť, ľahnúť (vojenské povely)

   2. nedokončené vety, ktoré sú ovplyvnené citovým vzrušením, napr.
      

      Pošmykla sa a …

   3. historický prezent – využíva sa prítomník namiesto minulého času, napr.
      

      Vyskočil zo stoličky a približuje sa.

3. druhy úvodu v rozprávaní
   1. expozícia – je klasickým druhom úvodu pri ktorom sa najprv opisuje prostredie a postavy
   2. in medias res — uprostred veci, vnikáme priamo do deja
   3. retrospektíva – predpona retro – späť znamená, že sa dozvieme čo sa stalo a potom spätne sa dozvedáme ako sa príbeh začal (kriminálky)