Osnova je najstručnejší spôsob spracovania informácií.
- osnova je napísaná v bodoch
- body osnovy majú byť napísané tak, aby sme podľa nich mohli reprodukovať text
- body osnovy sú zapísané pomocou kľúčových slov
Osnova môže byť:
- jednoduchá
- rozšírená
Osnova je výber a usporiadanie podstatných základných častí textu. Osnovu môžete písať k už napísanému textu, alebo ako pomôcku pri tvorbe nového textu, ktorá má zaistiť, aby ste sa pri tvorbe neodklonili od pôvodnej myšlienky.
Ako písať osnovu
Učte sa písať osnovu na ľahších, kompozične jednoduchých a prehľadných textoch. Vymedzte si jednotlivé časti textu a hľadajte k nim „nadpis“ čiže hlavnú myšlienku. Tak utvoríte jednotlivé body osnovy (heslá). Ak chcete podrobnejšiu osnovu, môžete jednotlivé stručné body rozširovať. Prípadne naopak, ak máte podrobnejšiu osnovu, môžete ju potom zostručniť.
Na čo si dať pozor pri písaní osnovy
Niekedy môže vzniknúť nesúlad medzi osnovou a témou a cieľom práce. Dochádza k tomu napríklad, ak je téma práca nastavené príliš široko, osnova ho potom nemôže pokryť. Ďalšou chybou býva nevyváženosť osnovy, kedy je témam na rovnakej úrovni venovaný rozdielny priestor. Pozor tiež na slabú previazanosť jednotlivých bodov osnovy. Text by mal smerovať k logickému vyústeniu, jeho jednotlivé časti by na seba mali plynulo nadväzovať
Body osnovy
Čo má obsahovať osnova? Mala by byť stručná a vypichovať tie najdôležitejšie body či udalosti z celého diela. Najjednoduchšia osnova je rozdelená do troch celkov: úvod, jadro a záver.
- Úvod – slúži na zoznámenie s témou, o ktorom bude práca. To by malo byť naznačené najprv všeobecne, postupne zúžené až na námet, ktorý práca konkrétne rieši. Úvod môže tiež nastoľovať nejakú otázku, na ktorú hľadáte odpoveď, alebo vysvetľovať, prečo sa danou témou zaoberáte.
- Jadro – ide o samotný príbeh, opis alebo rozprávanie. V jadre by mali byť vyjadrené hlavné myšlienky textu, ktoré sú ďalej rozvíjané.
- Záver – slúži na zhrnutie toho, o čom text bol, k odpovedi na otázku nastolenú v úvode práce a k formulácii toho, čo z textu vyplýva, teda k akým záverom autor došiel.
Ako písať osnovu rozprávania
Keď píšete rozprávanie alebo príbeh, mala by osnova začínať uvedením do deja, potom by mala nasledovať zápletka, vyvrcholenie príbehu a rozuzlenie. Prípadne je možné príbeh rozdeliť podľa antickej drámy do piatich fáz, ktorými sú: expozícia (úvodné situácie), kolízia (zápletka), kríza (vyvrcholenie konfliktu), peripetia (dejové zvraty a komplikácie) a nakoniec katastrofa (rozuzlenie).
Ako písať osnovu hotového textu
Osnovu možno vyjadriť graficko-výtvarnými alebo jazykovými prostriedkami.
Podľa spôsobu vyjadrenia bodov (hesiel) v osnove sa rozlišujú dva druhy osnovy:
- obrázková osnova
- slovná osnova
Obrázková osnova
Obrázkovou osnovou sa rozvíja tvorivá obraznosť a estetické cítenie. Zábavným spôsobom umožňuje presne a jasne chápať text. Obrázková osnova sa využíva najmä v nižších ročníkoch (v 2. – 3. ročníku základnej školy).
Postup pri tvorení obrázkovej osnovy: Ku každému logicky ucelenému úseku textu sa pridelí obrázok, ako bod osnovy. Výstižné obrázky, ktoré môžu mať aj nadpisy, umožňujú vyhľadať príslušné časti textu.
Slovná osnova
Slovná osnova môže mať rozmanitú podobu: môže byť vyjadrená otázkami, oznamovacími vetami, citátmi, ale aj iba slovami, najčastejšie menami (tzv. menná alebo heslová osnova).
Príklad:
Text: A tanec i spev víly boli také krásne, že všetky hôrne zvieratá i všetky stromy okolo polianky len stáli a bez hlásku sa prizerali. Prizerá sa i Jánošík. Nuž ale čo mladý šuhaj! Čím dlhšie sa prizerá, tým väčšmi ho svrbia päty. Napokon už vám dostal takú chuť do tanca, že mu nedalo obstáť na jednom mieste. Jeleními nôžkami sa odrazil od zápole a hop! Jediným skokom sa ako vták preniesol ponad strmú priepasť.
Otázková osnova:
- Čo bolo krásne?
- Kto sa prizeral na tú krásu?
- Čo robil Jánošík?
- Do čoho dostal chuť?
- Ako preskočil priepasť?
Osnova v oznamovacích vetách:
- Víla tancuje a spieva.
- Zvieratá a stromy sa prizerajú.
- Jánošík sa prizerá.
- Jánošík dostane chuť do tanca.
- Jánošík preskočí priepasť.
Menná osnova (heslá):
- Víla.
- Zvieratá a stromy.
- Jánošíkov tanec.
- Jánošíkov skok.
Citátová osnova (pri citátovej osnove sa citujú slová alebo slovné spojenia i vety z predlohy):
- Tanec a spev víly.
- Bez hláska sa prizerali.
- Jánošík – mladý šuhaj.
- Svrbia ho päty.
- Jelenie nôžky.
- Ako vták ponad strmú priepasť.
Osnova sa však môže kombinovať rozličnými podobami hesiel (otázka, holá oznamovacia veta, meno, citát). Kombinovaná osnova býva najčastejšie.
Z jednotlivých druhov osnovy sa v nižších ročníkoch využívajú heslá v podobe otázok alebo krátkych oznamovacích viet, pretože najviac pomáhajú zostaviť vetu na odpoveď a z viet súvislý prejav. Napríklad otázka: Do čoho dostal chuť? obsahuje slová, ktoré je možné zahrnúť do odpovede: Jánošík dostal chuť do tanca.
Podobne pomáha aj citátová osnova, ktorá je výhodnejšia z hľadiska obohacovania slovnej zásoby. Do citátovej osnovy tak treba vybrať z predlohy také výrazy, ktoré je dobré si zapamätať: svrbia ho päty, jelenie nôžky, odrazil sa od zápole.
Najnáročnejšia je menná heslová osnova. Náročná je aj na zostavenie, aj na odpovede. Pri zostavovaní sa musí vybrať to, čo je najpodstatnejšie, a pri odpovediach je nutné konštruovať vety takmer bez slovnej opory v hesle.
🙄