príčina význam, synonymá a skloňovanie
príčina -y -čin ž.
1. jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu: príčinou smrti bol zápal pľúc2. dôvod, pohnútka: mať príčinu na smútok, hnev; trápi sa bez príčiny;príčinný príd.: príčinná súvislosť
príčinne prísl.
príčinnosť -i ž.
príčina synonymá
Synonymá slova príčina v synonymickom slovníku:
príčina
dôvod
pohnútka
príčina skloňovanie
Skloňovanie slova príčina:
podstatné meno, ženský rod
jednotné číslo
množné číslo
N
(jedna) príčina
(štyri) príčiny
G
(bez) príčiny
(bez) príčin
D
(k) príčine
(k) príčinám
A
(vidím) príčinu
(vidím) príčiny
L
(o) príčine
(o) príčinách
I
(s) príčinou
(s) príčinami
Pridaj komentár