Význam slova normálny
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
slovník slovenského jazyka
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
1. knižný výraz alebo odborný výraz obligatórny, povinný, záväzný, opozitum fakultatívny: obligátne poistenie2. zvyčajný, obvyklý, bežný: obligátny prípad, obligátna otázka;
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: obyčajná vec, obyčajný materiál, obyčajný zjav; obyčajný človek z dediny jednoduchý; v odborných názvoch: krt obyčajný, višňa obyčajná2. expresívny výraz očividný, zrejmý, jasný: je to obyčajná (hnusná) krádež, obyčajný podvod;
obyčajný; hrubý, drsný, vulgárny: ordinárny rum; ordinárny vtip, ordinárny spôsob
ordinárne prísl.
1. prebiehajúci podľa pravidiel, regulárny: pravidelná hlásková zmena, pravidelná zákonitosť, pravidelné skloňovanie, pravidelné vojsko trvale organizované2. vyznačujúci sa súmernosťou: pravidelný nos, pravidelný tvar niečoho; matematický výraz pravidelný trojuholník; termín z botaniky pravidelný kvet
1. usporiadaný, zoskupený do radu: radová zástavba obce; radový tanec; lingvistický výraz radová číslovka ktorá vyjadruje poradie2. obyčajný, jednoduchý, prostý: radový pracovník, radový vojak bez hodnosti
vyskytujúci sa bežne, obvyklý, zaužívaný, normálny, obyčajný: zvyčajný postup, zvyčajná téma, miera
zvyčajne prísl.: zvyčajne zostáva sám