Význam slova kamarát
1. priateľ, druh: verný, starý kamarát, zachovať sa ako kamarát; expresívny výraz kamaráti na život a na smrť verní2. hovorový výraz dôverné oslovenie: to vám, kamaráti, neprejde; poď sem, kamarát
slovník slovenského jazyka
1. priateľ, druh: verný, starý kamarát, zachovať sa ako kamarát; expresívny výraz kamaráti na život a na smrť verní2. hovorový výraz dôverné oslovenie: to vám, kamaráti, neprejde; poď sem, kamarát
1. (nerozvetvená) časť stromu, ktorá nesie korunu: hladký kmeň, bútľavý kmeň vŕby2. v prvotnom spoločenskom systéme spoločenstvo viacerých rodov
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za manžela2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: slobodný, ženatý muž, úspešný, mladý muž; hovorový výraz žabí muž potápač2. nositeľ typických (kladných) mužských vlastností, chlap: buď (konečne) mužom! to je slovo muža
súhrn pestovaných rastlinných jedincov, ktoré v rámci druhu majú spoločné vlastnosti: ušľachtilé, výnosné odrody (pšenice, ovocia); pestovateľská odroda sorta, kultivar
spoločník, spoluúčastník (hry, zábavy): rovnocenný partner, obchodný partner, životný, manželský partner, voľba partnera, zvíťaziť nad partnerom
partnerka -y -riek ž.
1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný priateľ, priateľ zo školských čias; pren. kniha je najlepší priateľ2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: priateľ hudby
druh (význ. 1), typ: tri sorty vína; hovorový výraz ľudia vyššej sorty; odborný výraz vyšľachtená variácia úžitkovej rastliny majúca vys. plodnosť, kvalitu plodov a pod.: popínavá sorta fazule, letná sorta jabĺk
sortový príd.: sortová rajonizácia
1. kto koná niečo spoločne s niekým: spoločník zo školských lavíc, spoločník vo vlaku; byť niekomu spoločníkom; expresívny výraz čertov spoločník zlý človek2. kto má finančnú alebo inú účasť v podnikaní: obchodný spoločník, spoločník firmy