Význam slova dôverovať
dôverovať nedok.
mať dôveru k niekomu, k niečomu, veriť: dôverovať synovi, dôverovať v úspech; musíš si viac dôverovať
slovník slovenského jazyka
mať dôveru k niekomu, k niečomu, veriť: dôverovať synovi, dôverovať v úspech; musíš si viac dôverovať
1. byť presvedčený o existencii Boha, nadprirodzených javov a pod.: (ne)veriť v Boha, v posmrtný život, na sny; veriť v, na zázraky, pren. pripúšťať nemožné2. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu veriť, hovorí pravdu; neverí mu ani slovo; ja tým rečiam neverím