slovník slovenského jazyka
I. príd.1. najdôležitejší, základný; ústredný, opozitum vedľajší; pobočný: hlavný dôvod, činiteľ, hlavná myšlienka (diela), hlavné mesto; hlavný závod; hlavná stanica; hlavná výhra najvyššia; lingvistický výraz hlavná veta gramaticky nezávislá od inej; hlavný stan, hlavné veliteľstvo; hlavný rozhodca
knižný výraz hlavný, základný, podstatný: kardinálny problém, rozdiel
kardinálne prísl.: kardinálne sa mýliť
1. ktorý tvorí podstatu, jej súčasť, základný: podstatné znaky, podstatná časť celku; lingvistický výraz podstatné mená ohybné slová pomenúvajúce javy skutočnosti chápané ako jestvujúce samostatne, substantíva2. významný, dôležitý, závažný: podstatné zlepšenie životnej úrovne; počasie bez podstatných zmien;