Význam slova blahobyt
blahobyt -u m.
dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny blahobyt obyvateľstva; rast blahobytu; žiť v blahobyte
blahobytný príd.: blahobytný život; blahobytné podnikateľské vrstvy
slovník slovenského jazyka
dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny blahobyt obyvateľstva; rast blahobytu; žiť v blahobyte
blahobytný príd.: blahobytný život; blahobytné podnikateľské vrstvy
1. dostačujúce množstvo, dostačujúca miera: dostatok jedla, dostatok rozhodnosti2. hojnosť, blahobyt: žiť v dostatku
čo presahuje potrebný, náležitý počet alebo mieru: prebytok pracovníkov; poľnohospodárske prebytky plodiny, ktoré ostanú po splnení dodávok
prebytkový príd.: prebytkové plodiny