Význam slova rečniť
1. prednášať prejav, mať, držať reč: rečniť na politickom zhromaždení2. expresívny výraz plano, prázdno hovoriť, tárať: nerečni toľko;
slovník slovenského jazyka
1. prednášať prejav, mať, držať reč: rečniť na politickom zhromaždení2. expresívny výraz plano, prázdno hovoriť, tárať: nerečni toľko;
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už rozpráva; rozprávať po slovensky, po anglicky; nevie poriadne rozprávať2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy a pod.: rozprávať príbehy, žarty; rozprávať obsah filmu; rozprávať o živote zvierat, o svojich priateľoch; rozpráva (nám), že sa chystá do cudziny
hovoriť (význ. 1-6): vravieť pravdu; neviem, čo vravíš; poslúchni, kým ti pekne vravím; čo na to vravel? ako reagoval? fakty vravia (jasnou rečou); inštinkt mi vraví, že sa čosi stane; často vo vsuvke, ktorá zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako vravím, veľmi veľa; ako sa vraví, menej je viac
• škoda vravieť výraz rezignácie; o tom ani nevraviac to je samozrejmé; hluchému darmo vravíš; to mi nič nevraví nič mi to nepripomína; zlé jazyky vravia ohovárajúci ľudia; reči sa vravia, chlieb sa je