Význam slova dostatočný
I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: dostatočný počet, dostatočný dôvod
dostatočne prísl.: dostatočne presvedčivý
slovník slovenského jazyka
I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: dostatočný počet, dostatočný dôvod
dostatočne prísl.: dostatočne presvedčivý
ktorý vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: dostačujúci dôkaz, argument
dostačujúco prísl.: dostačujúco preukázať
doteraz trvajúci, prebiehajúci: doterajší vývin, doterajšie pokusy
možný, prípadný: eventuálne riešenie
eventuálne prísl. prípadne
vyhovujúci, dostatočný: postačujúci doklad, postačujúce zásoby
postačujúco prísl.: postačujúco veľký
ktorý sa dá prijať, vyhovujúci: prijateľný návrh, prijateľné podmienky
prijateľne prísl.
prinášajúci uspokojenie, uspokojujúci: uspokojivý stav, uspokojivá odpoveď
uspokojivo prísl.: uspokojivo vyriešený prípad