Význam slova obyčaj
obyčaj -e ž.
ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná obyčaj; podľa starej obyčaje
? mať obyčaj, v obyčaji (hlasno hovoriť)
slovník slovenského jazyka
ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná obyčaj; podľa starej obyčaje
? mať obyčaj, v obyčaji (hlasno hovoriť)
1. predpis, ustanovenie, ktorými sa treba spravovať: pravidlá hry, pravidlá slušnosti; pravidlá cestnej premávky; pravidlá slovenského pravopisu; pravidlo pravej ruky2. poznaná zákonitosť, základná poučka, ktorá ju vyjadruje: matematické pravidlá
súhrn ustálených spôsobov konania, zvyky, návyky, obyčaje: spoločenské, krajové zvyklosti; pridržiavať sa zvyklostí