Význam slova podivný
podivný príd.
čudný, nezvyčajný: podivný človek, podivný úkaz
podivne prísl.
slovník slovenského jazyka
ktorý sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: výnimočný zjav, prípad; výnimočné postavenie osobitné; výnimočný stav v ktorom sa rušia alebo obmedzujú isté občianske slobody
výnimočne prísl.
1. neobyčajný (význ. 1), nezvyčajný, výnimočný, nevšedný, mimoriadny: zvláštny človek, prípad, úkaz; zvláštna príhoda, zvláštne schopnosti2. špeciálny, osobitný: zvláštny prístroj, stroj, zvláštne školenie, úlohy, zariadenie
1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: čudný človek, čudná reč, otázka2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi čudný pocit;