slovník slovenského jazyka
1. ktorý nemá osobný, subjektívny ráz: neosobný prístup k ľuďom; neosobná kritika všeobecná2. lingvistický výraz neosobné sloveso ktoré má iba tvar 3. os. jednotné číslo bez vzťahu k podmetu (napr. snežiť); neosobné mená neoznačujúce osoby;
ktorý nikomu nenadŕža, nezaujatý, neutrálny, objektívny: nestranný pozorovateľ, nestranná kritika
nestranne prísl.
1. ktorý nenadŕža ani jednej (spornej) strane, nestranný: neutrálny štát, pozorovateľ, neutrálne územie, zostať neutrálnym2. ktorý nemá nápadné odlišnosti, bezpríznakový: neutrálne (farebné) pozadie, štylisticky neutrálne slovo; termín z chémie ktorý nemá vlastnosti kyseliny ani zásady: neutrálne roztoky;
nestranný, objektívny: nezaujatý pozorovateľ
nezaujato, nezaujate prísl.