Význam slova normálny
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
slovník slovenského jazyka
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
obyčajný; hrubý, drsný, vulgárny: ordinárny rum; ordinárny vtip, ordinárny spôsob
ordinárne prísl.
1. usporiadaný, zoskupený do radu: radová zástavba obce; radový tanec; lingvistický výraz radová číslovka ktorá vyjadruje poradie2. obyčajný, jednoduchý, prostý: radový pracovník, radový vojak bez hodnosti
expresívny výraz bežne sa vyskytujúci, obyčajný, všedný: tuctový výrobok; tuctový román málo hodnotný
tuctovosť -i ž.
vyskytujúci sa bežne, obvyklý, zaužívaný, normálny, obyčajný: zvyčajný postup, zvyčajná téma, miera
zvyčajne prísl.: zvyčajne zostáva sám
1. týkajúci sa ľudu: ľudový odpor, ľudové hlasovanie; ľudové zhromaždenia na námestiach; v rozličných názvoch: Ľudová banka; ľudová škola (prv); ľudová strana2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľudová tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľudová slávnosť;