slovník slovenského jazyka
1. dať na nejaké miesto (aby predmet ležal): položiť dosku na zem, lyžicu na stôl, položiť ruku na plece, položiť čiapku na hlavu, položiť potrubie; položiť do hrobu pochovať; položiť prst na ústa i pren. dať znamenie mlčať; položiť niekoho na lopatky i frazeologizmus premôcť, zničiť2. zložiť, odložiť (nabok): položiť pero, slúchadlo
1. sunutím vložiť, vopchať: strčiť si ruku do vrecka, strčiť si prst do úst; hovorový výraz strčiť hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť2. hovorový výraz dať (do ruky), podať, vopchať: strčil jej do ruky kyticu, strčil mu balík, aby ho podržal
1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: zastrčiť ruky do vrecák, zastrčiť si sekeru za opasok; meč zastrčený v pošve; hovorový výraz expresívny výraz kdesi som to zastrčil zapotrošil2. zasunúť (kvôli uzavretiu): zastrč závoru! zastrčiť dvere (na závoru);
1. posunutím vsunúť, zastrčiť: zasunúť zástrčku do zásuvky, zasunúť závoru2. posunutím umiestniť: zasunúť stoličku pod stôl, zasunúť skriňu k obloku;