slovník slovenského jazyka
1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: menovať niekoho na prvom mieste; menovať mestá; administratívny výraz všetci menovaní (účastníci) nech sa hneď hlásia2. iba nedok. knižný výraz volať, nazývať: menovať veci pravým menom
dať názov, pomenovať: nazvali ho Ján(om), nazvali po ňom ulicu
• nazvať (niečo, veci) pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť
1. dať meno, nazvať, označiť: pomenovať ulicu, most, pomenovať dieťa po otcovi, pomenovali ho Miško(m)2. uviesť meno, názov: pomenovať po mene, pomenovať niekoho mladým pánom;
1. určiť hranice, ohraničiť: vymedziť priestor, stavebnú plochu2. určiť rozsah platnosti a pod.: vymedziť úlohu, obsah pojmu, presne vymedzené povinnosti;