Význam slova bezúhonný
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
slovník slovenského jazyka
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
hovorový výraz čestný, slušný, fér: používať iba férové spôsoby; je to férový človek
férovo prísl.: správať sa férovo
1. správny: korektný jazykový prejav2. dodržiavajúci spoločenské zásady, slušný; svedčiaci o tom: korektný človek; korektné správanie;
1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to leňoch, nechce sa mu robiť2. mn. N. a A. -y juhoamerický cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;
1. týkajúci sa morálky; vyhovujúci morálke, mravný: morálne zásady; morálny čin, prístup2. duchovný, opozitum materiálny: morálna pomoc, sila; pren. morálne opotrebenie stroja jeho zastaranie z hľadiska súčasnej techniky
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti: mravný človek, mravný čin2. týkajúci sa morálky, morálny: mravné zásady, mravná výchova
kto sa povaľuje, zaháľač: príživníci a povaľači
povaľačka -y -čiek ž.
1. knižný výraz chodec, pocestný2. účastník púte (význ. 2): spev pútnikov;