Význam slova bezúhonný
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
slovník slovenského jazyka
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
skutočný, naozajstný: faktický stav, faktické dôvody; faktická poznámka dopĺňajúca alebo opravujúca
fakticky
hovorový výraz čestný, slušný, fér: používať iba férové spôsoby; je to férový človek
férovo prísl.: správať sa férovo
1. ktorý možno vnímať hmatom: hmatateľná hrča; hmatateľný svet2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: hmatateľný dôkaz, rozdiel;
1. správny: korektný jazykový prejav2. dodržiavajúci spoločenské zásady, slušný; svedčiaci o tom: korektný človek; korektné správanie;
skutočný, ozajstný, opravdivý: naozajstný záujem, vyzerá ako naozajstný tulák
naozajstne prísl.
1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: pravdivé slová, pravdivá zvesť2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: pravdivý umelec, pravdivé dielo
1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: rýdzi kov, rýdze zlato; rýdza reč neporušená2. naozajstný, skutočný, pravý: rýdze vlastenectvo, rýdza láska
1. vyhovujúci pravidlám spoločenského správania, zdvorilý, poriadny: slušné vystupovanie; slušný človek; to nie je slušné2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: slušná strava, slušný podnik