Význam slova odsúhlasiť
odsúhlasiť dok.
1. výraz z účtovníctva porovnať (účtovné záznamy s dokladmi), kolacionovať: odsúhlasiť súčty so záznamami2. administratívny výraz vyjadriť súhlas, schváliť: odsúhlasiť projekt
slovník slovenského jazyka
1. výraz z účtovníctva porovnať (účtovné záznamy s dokladmi), kolacionovať: odsúhlasiť súčty so záznamami2. administratívny výraz vyjadriť súhlas, schváliť: odsúhlasiť projekt
schvaľovať, schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne
dať súhlas na niečo, súhlasiť s niečím: schváliť návrh, uznesenie, zákon; schváliť väčšinou hlasov
nedok. schvaľovať
dať konečnú platnosť, potvrdiť: spečatiť priateľstvo zmluvou, spečatiť sľub prísahou
• spečatiť niečí osud rozhodnúť o ňom (obyčajne nepriaznivo)
utvrdiť, ubezpečiť, presvedčiť: uistili ho, že vyzdravie; uistil všetkých o svojej nevine
nedok. uisťovať