Význam slova normálny
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
slovník slovenského jazyka
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: normálny stav, tlak; normálny človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: normálny rozchod koľajníc;
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: obyčajná vec, obyčajný materiál, obyčajný zjav; obyčajný človek z dediny jednoduchý; v odborných názvoch: krt obyčajný, višňa obyčajná2. expresívny výraz očividný, zrejmý, jasný: je to obyčajná (hnusná) krádež, obyčajný podvod;
obyčajný; hrubý, drsný, vulgárny: ordinárny rum; ordinárny vtip, ordinárny spôsob
ordinárne prísl.
expresívny výraz bežne sa vyskytujúci, obyčajný, všedný: tuctový výrobok; tuctový román málo hodnotný
tuctovosť -i ž.
vyskytujúci sa bežne, obvyklý, zaužívaný, normálny, obyčajný: zvyčajný postup, zvyčajná téma, miera
zvyčajne prísl.: zvyčajne zostáva sám
1. týkajúci sa ľudu: ľudový odpor, ľudové hlasovanie; ľudové zhromaždenia na námestiach; v rozličných názvoch: Ľudová banka; ľudová škola (prv); ľudová strana2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľudová tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľudová slávnosť;