Význam slova znieť
znieť -ie -ejú nedok.
1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny znejú2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk znel ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba; pren. v hlase znela výčitka
slovník slovenského jazyka
1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny znejú2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk znel ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba; pren. v hlase znela výčitka
1. (o zvone, zvonci, zvončeku a pod.) vydávať zvonivý zvuk, vyzváňať; cengať: kostolné zvony zvonia; telefón, zvonček pri dverách zvoní2. spôsobovať, aby zvon(ec), zvonček vydával zvuk, vyzváňať; cengať: ovce zvonia zvoncami; zvoniť pri bráne