Význam slova dobrý
I. lepší príd.1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, opozitum zlý: stať sa dobrým človekom; bojovať za lepší svet; dobrý skutok, úmysel
slovník slovenského jazyka
povolaný, oprávnený: kompetentné miesta; byť kompetentný na niečo, (nie) je kompetentný rozhodovať o tom
kompetentne prísl.
taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: náležitý postup, náležitý tvar slova, náležitá pozornosť
náležite prísl.
majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: opodstatnená kritika
opodstatnene prísl.
1. pohlavne nedotknutý, počestný: poctivé dievča2. statočný, (po)čestný: poctivý človek; poctivá práca; poctivý úmysel;
poriadny (význ. 1): poriadkumilovný človek, poriadkumilovná povaha
poriadkumilovne prísl.
1. ktorý dbá na poriadok, poriadkumilovný: poriadna gazdiná, poriadny žiak2. statočný, slušný, usporiadaný: poriadne dievča, viesť poriadny život
na ktorý sa dá spoľahnúť: spoľahlivý človek, spoľahlivá správa, spoľahlivé informácie, spoľahlivý postoj
spoľahlivo prísl.: fungovať spoľahlivo
1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: správny výpočet2. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: správny postup, smer, správna výživa; správna výslovnosť spisovná; to je správne!
konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: svedomitý pracovník, v práci je svedomitý; svedomité štúdium
svedomito, svedomite prísl.: svedomito pracovať