Význam slova pustošiť
pustošiť nedok.
1. ničiť, hubiť, plieniť, drancovať: vojská pustošili krajinu2. (silno) poškodzovať: oheň pustošil les
slovník slovenského jazyka
1. ničiť, hubiť, plieniť, drancovať: vojská pustošili krajinu2. (silno) poškodzovať: oheň pustošil les
pustošením zničiť: vojna spustošila krajinu, požiar spustošil horu; spustošené mestá
spôsobiť zánik, zničiť, zabiť: bomby zahubili tisíce ľudí; pren. zahubiť niečí talent
1. zbaviť existencie (v pôvodnej podobe), spôsobiť skazu; veľmi poškodiť, znivočiť: zničiť baktérie varom, ľadovec zničil úrodu, zničiť si oblek; zničiť si zdravie2. expresívny výraz utrápiť, umoriť, usužovať: tá neistota ho zničí