Význam slova dobrý
I. lepší príd.1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, opozitum zlý: stať sa dobrým človekom; bojovať za lepší svet; dobrý skutok, úmysel
slovník slovenského jazyka
povolaný, oprávnený: kompetentné miesta; byť kompetentný na niečo, (nie) je kompetentný rozhodovať o tom
kompetentne prísl.
taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: náležitý postup, náležitý tvar slova, náležitá pozornosť
náležite prísl.
majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: opodstatnená kritika
opodstatnene prísl.
poriadny (význ. 1): poriadkumilovný človek, poriadkumilovná povaha
poriadkumilovne prísl.
1. ktorý dbá na poriadok, poriadkumilovný: poriadna gazdiná, poriadny žiak2. statočný, slušný, usporiadaný: poriadne dievča, viesť poriadny život
1. ktorý je, koná sa podľa poriadku, normálny, opozitum mimoriadny: riadna dovolenka, riadny poslucháč, riadne zasadnutie, riadny člen SAV2. taký, aký má byť, náležitý, primeraný: riadny občan, viesť riadny život, riadne nástroje
ktorý vyhovuje (požiadavkám), ktorý sa deje náležitým spôsobom, súci: vhodný okamih, vhodný spôsob, nájsť vhodný výraz, knihy vhodné pre mládež, vhodné oblečenie
vhodne prísl.: vhodne doplniť