Význam slova poctivý
poctivý príd.
1. pohlavne nedotknutý, počestný: poctivé dievča2. statočný, (po)čestný: poctivý človek; poctivá práca; poctivý úmysel;
slovník slovenského jazyka
1. pohlavne nedotknutý, počestný: poctivé dievča2. statočný, (po)čestný: poctivý človek; poctivá práca; poctivý úmysel;
na ktorý sa dá spoľahnúť: spoľahlivý človek, spoľahlivá správa, spoľahlivé informácie, spoľahlivý postoj
spoľahlivo prísl.: fungovať spoľahlivo
1. naplnený úzkosťou, vyjadrujúci úzkosť: úzkostlivé volanie, úzkostlivý výraz tváre2. priveľmi starostlivý, svedomitý; svedčiaci o tom: úzkostlivý v plnení povinností; úzkostlivá čistota, opatera;