slovník slovenského jazyka
1. vymedzený čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša doba súčasnosť; dieťa svojej doby svojho veku; pracovná doba, vhodnejšie pracovný čas; skúšobná doba, vhodnejšie skúšobná lehota; bronzová doba; pren. zaspať dobu zaostať2. odborný výraz jednotka rytmu, taktu: výraz z oblasti hudby ľahká, ťažká doba;
zried. dátum -ta dát s.
časový údaj (o dni, mesiaci, roku): dátum narodenia; uviesť presný dátum; niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie
určený čas, termín: mesačná dodacia lehota, výpovedná, čakacia lehota, lehota sa skončila, vypršala; záručná lehota (tovaru)
forma myslenia odrážajúca podst. vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný pojem; myslíme v pojmoch a súdoch
• to je pre neho pojem hodnotí to vysoko; to je pre neho neznámy pojem nevie o tom nič
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové slovo; dĺžka, význam, výskyt slova; hľadať vhodné slovo, neprehovoriť slova; v pravom zmysle slova; spisovné, nárečové slová2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené slovo, slovo na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé slovo; silné slovo odvážny výrok alebo prejav; prázdne slová bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri slová; majster slova kto zaujímavo hovorí alebo píše; kultúra slova starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar slova byť výrečný; (ne)dostať sa k slovu (ne)môcť prehovoriť alebo rozhodovať
1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: výraz obdivu, úcty; umelecký, herecký výraz2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duševného) stavu: starecký výraz, výraz strachu, radosti na tvári