Význam slova hanblivý
ktorý sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: hanblivé dieťa; hanblivý úsmev
hanblivo prísl.
slovník slovenského jazyka
ktorý sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: hanblivé dieťa; hanblivý úsmev
hanblivo prísl.
1. málovravný (význ. 1), zamĺknutý, tichý: mlčanlivý človek, mlčanlivá povaha; mlčanlivý svedok diskrétny2. dejúci sa bez slov, potichu: mlčanlivý súhlas;
nie hlučný, tichý: nehlučný chod stroja
nehlučne prísl.: nehlučne sa pohybovať
málo odvážny, bojazlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: nesmelý mládenec; nesmelý pohľad, pokus
nesmelo prísl.
ktorý sa ostýcha; svedčiaci o tejto vlastnosti, hanblivý: ostýchavé dievča; ostýchavý úsmev
ostýchavo prísl.
1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: plaché dievča; plachý pohľad, plachá prosba2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: plachý kamzík, plaché vtáča
konajúci s rozvahou; svedčiaci o rozvahe: rozvážny človek, rozvážny politik; rozvážne slová
rozvážne prísl.
tvrdohlavý, zaťatý, vzdorovitý; svedčiaci o tvrdohlavosti: zanovité dieťa; zanovitý pohľad
• expresívny výraz zanovitý ani mulica veľmi