Význam slova bezpodmienečný
ničím nepodmienený, bezvýhradný, úplný: bezpodmienečná vernosť, poslušnosť
bezpodmienečne prísl.: bezpodmienečne potrebný
slovník slovenského jazyka
ničím nepodmienený, bezvýhradný, úplný: bezpodmienečná vernosť, poslušnosť
bezpodmienečne prísl.: bezpodmienečne potrebný
ktorý je bez výhrad; úplný, bezpodmienečný: bezvýhradná poslušnosť, oddanosť
bezvýhradne prísl.: bezvýhradne veriť
1. tvoriaci celok, ucelený, kompaktný: celistvá hmota, skala, celistvé horniny; matematický výraz celistvé čísla2. celkový, úplný, kompletný: celistvý dojem, obraz;
1. týkajúci sa celku; úhrnný, opozitum čiastočný: celková plocha, váha, hmotnosť; celková hodnota, celková situácia, úroveň; celkový pokrok; celkové vyšetrenie pacienta, opozitum miestne2. zameraný na celok (nie na jednotlivosti, podrobnosti), opozitum čiastkový: celkový stav, dojem, pohľad; celkové vedomosti všeobecné;
I. príd.1. úplný vo všetkých častiach, všetok, opozitum čiastočný: celý svet, celé ľudstvo, celá Európa; celý národ všetci jeho príslušníci; celé mesto, celý život; matematický výraz celé číslo, opozitum desatinné, zlomok; výraz z oblasti hudby: celý tón interval veľkej sekundy; celá nota
ucelený, celý, úplný: kompletné dielo, kompletná súprava
kompletne prísl.
1. zahŕňajúci 100 percent: stopercentný zisk2. expresívny výraz úplný, dokonalý: stopercentný muž, stopercentná istota;
1. ničím neobmedzený, nezávislý, suverénny, samostatný: zvrchovaný štát, národ, orgán, zvrchovaná vláda, moc2. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: zvrchované šťastie, blaho, zvrchované ovládanie nástroja