Význam slova naplniť
1. urobiť plným: naplniť vedro (vodou), vôňa naplnila izbu2. knižný výraz splniť, realizovať: naplniť predstavy
slovník slovenského jazyka
1. urobiť plným: naplniť vedro (vodou), vôňa naplnila izbu2. knižný výraz splniť, realizovať: naplniť predstavy
1. uviesť do funkcie, platnosti; zaviesť: nastoliť novú vládu, nový poriadok; nastoliť kráľa uviesť na trón2. knižný výraz predostrieť, predložiť: nastoliť problém, nastolené otázky;
1. vyrábať, dorábať: produkovať železo, mäso, obilie2. tvoriť (umel. diela), obyčajne v množstve: produkovať romány, skladby; veľa produkuje je tvorivý
1. uskutočniť niečo sľúbené alebo určené: splniť sľub, plán práce, splniť (si) záväzok2. vyhovieť (požiadavke): splniť podmienky skúšky, splniť očakávanie;
1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu, utvárať: tvoriť (si) pojmy, predstavy, tvoriť odborné názvy; (schopnosť organizmu) tvoriť bunky, krvinky2. byť pôvodcom umeleckého alebo vedeckého diela: literárne tvoriť, tvorenie novej koncepcie; tvoriť postavu na javisku stvárňovať
urobiť skutkom, skutočnosťou, splniť, realizovať: uskutočniť plán, myšlienku, požiadavky; čo si zaumieni, to aj uskutoční
? uskutočniť reformu zreformovať
1. zámernou cieľavedomou činnosťou dať vznik niečomu, vytvoriť: utvoriť nový názov, utvoriť si predstavu, vlastný názor, utvoriť podmienky na niečo; utvoriť svetový rekord2. zostaviť, zriadiť, vybudovať: utvoriť samostatnú skupinu, utvoriť dva rady; utvoriť novú vládu
1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): vykonať veľa práce, vykonať inšpekciu; vykonať rozsudok, rozkaz; vykonať návštevu u niekoho navštíviť ho; vykonať cestu2. vybaviť (význ. 1): vykonať si pas, povolenie