Význam slova utiecť
utiecť utečie utečú utiekol dok.
1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné a pod. miesto; ujsť, zutekať: zbabelo utiecť, naľakal sa a utiekol; utiecť prenasledovateľom; utiecť pred ohňom, pred povodňou2. (tajne, nepozorovane) odísť; svojvoľne opustiť isté prostredie, povolanie a pod.; ujsť, zutekať: utiecť z domu, z väzenia; utiecť z dediny do mesta; utiecť od povinností; čo si utiekol, nepáčilo sa ti tu?