slovník slovenského jazyka
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor fúka; neos. fúka na mňa2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: fúkať polievku, fúkať do ohňa, do balónika; vzal fujaru a fúkal hral na nej
knižný výraz blčať, planúť: oheň plápolá; pren. zástavy plápolajú vo vetre vlajú
poletúvať -a nedok.
1. pozvoľna lietať hore-dolu: vtáky poletujú nad poľom; sneh poletuje; pren. poletujú chýry, že ...; vlasy jej vo vetre poletujú vejú
1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: obraz visí na stene, kabát visí na vešiaku, visieť za ruky na hrazde; visieť na šibenici (byť obesený)2. voľne splývať, ovísať: ruky mu bezvládne visia; šaty na ňom visia (je chudý)