Význam slova vybaviť
vybaviť dok.
1. postarať sa o získanie alebo uskutočnenie niečoho (obyčajne úr. postupom); vykonať, zariadiť: vybaviť si potvrdenie, pas, dôchodok, vybaviť niečo osobne, telefonicky, v meste nič nevybavil; vybavili mu prijatie u ministra2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z pracovnej povinnosti): vybaviť spis, agendu, posúriť vybavenie žiadosti, nevybavená pošta; vybaviť stránky, vybaviť cestujúcich