slovník slovenského jazyka
majúci veľkú cenu (význ. 1, 2), hodnotný: cenný dar, cenné suroviny; cenné obrazy, pamiatky; cenný prínos, cenná skúsenosť; cenný list, balík s udanou cenou; cenné papiere šeky, účastiny a pod.; cenný dokument
cennosť -i ž.
veľmi cenný, drahý (význ. 2), vzácny: drahocenný prsteň; míňať drahocenný čas
drahocennosť -i ž.
knižný výraz ktorým sa možno pýšiť, hrdý, skvelý: honosný titul, dom
honosne prísl.
1. týkajúci sa nákladu (význ. 1): nákladná doprava; nákladný vlak, nákladné auto, nákladná loď na dopravu nákladov2. vyžadujúci veľké náklady (význ. 2), drahý: nákladný život, nákladné zábavy; pren. nákladný dialóg rozvláčny;
nachádzajúci sa v popredí (význ. 2), význačný, prvoradý: byť na poprednom mieste, popredný činiteľ, popredné družstvo
typický, charakteristický: príznačná vlastnosť; príznačný zápach; pre neho je to príznačné
príznačne prísl.
1. ktorý má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: typický predstaviteľ staršej generácie; typický prípad, typická vlastnosť; to je preňho typické2. rázovitý, originálny: typická figúra, typická krajina;
1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: výrazné črty tváre, výrazné gesto, výrazný charakter2. zreteľný, badateľný, jasný: výrazná chuť; výrazný úspech, rozdiel markantný;