slovník slovenského jazyka
1. vzd(áv)ať sa, podd(áv)ať sa (nepriateľovi a pod.): vojsko kapitulovalo2. hovorový výraz upustiť, upúšťať od niečoho, ustúpiť, ustupovať: kapitulovať pred argumentmi; kapitulovať pred skúškou; už nevydržal a kapituloval
1. prinášať, priniesť ako obetu: obetovať omšu; obetovať utrpenie (Bohu)2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: obetovať voľný čas deťom; obetovať na charitatívnu činnosť
hovorový výraz d(áv)ať; venovať, darovať, darúvať: toľko peňazí na dovolenku neoferujem; oferuj mi ešte trocha času!
1. zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: opustiť mesto, opustiť hniezdo; opusť miestnosť! pren.: opustiť školské lavice; opustiť svet zomrieť2. zanechať bez opory, odísť od niekoho: opustiť ženu, rodinu; po roku sa opustili; neopustím vás v nešťastí
1. pre prevahu protivníka prestať bojovať, vzdať sa, podrobiť sa: poddať sa bez boja, poddať sa presile2. dať sa opanovať, ovládnuť niečím, podľahnúť: poddať sa žiaľu, hnevu, únave
1. utrpieť porážku, prehrať v boji, v súperení: podľahnúť presile; mužstvo podľahlo v pomere 2 ku 32. byť premožený, zničený: podľahnúť chorobe zomrieť na ňu; ovocie podľahlo skaze skazilo sa
1. prestať držať a nechať padať: pustiť šálku, tanier na zem; pustiť si kladivo na nohu2. prestať držať a tým uvoľniť: pustiť kľučku, pustiť niekomu ruku; pren.: pustiť uzdu fantázii; pustiť moc z rúk vzdať sa jej