Význam slova charakter
1. súhrn psychických vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha: pevný charakter, mať dobrý, slabý charakter2. priama, statočná, čestná povaha: (ne)mať charakter; pren. priamy, statočný človek: vedúci je charakter
slovník slovenského jazyka
1. súhrn psychických vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha: pevný charakter, mať dobrý, slabý charakter2. priama, statočná, čestná povaha: (ne)mať charakter; pren. priamy, statočný človek: vedúci je charakter
znak, odznak (rodu, mesta a pod.), címer: šľachtický erb; erb mesta Bratislavy
erbový príd.
lekársky výraz určovanie, určenie (vhodnej liečby): indikácia kúpeľov
indikačný príd.: indikačný prístroj
symbol príslušnosti k istému celku alebo symbol funkcie, hodnosti a pod. (obyčajne viditeľne nosený): vojenský odznak, odznak mesta; nosiť odznak na čiapke
1. súhrn vlastností ľudskej osobnosti, ktoré sú základom jej konania: mierna, prchká povaha; mať veselosť v povahe2. súhrn príznačných vlastností niečoho, charakter, ráz: protirečivá povaha javu, spoločenská povaha vedomia, povaha choroby;
1. tvár zboku; pohľad zboku: mať zaujímavý profil; vidieť niekoho z profilu2. vonkajší obraz, silueta: profil budovy