slovník slovenského jazyka
1. ktorý sa vymkýna z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel, opozitum riadny, pravidelný: mimoriadna dovolenka, mimoriadny vlak, mimoriadne opatrenia2. výnimočný, neobyčajný, nevšedný, nadpriemerný: mimoriadne nadanie, mimoriadna starostlivosť;
1. ktorý sa nevyskytuje často alebo pravidelne, nezvyčajný, zvláštny: neobyčajný úkaz, neobyčajné meno2. nevšedný, mimoriadny, výnimočný: neobyčajný záujem;
ktorý (bežne) nevídať, neobyčajný, mimoriadny, zriedkavý: nevídaný zjav, záujem, nevídané šťastie; to je čosi nevídané!
• nevídaný, neslýchaný celkom mimoriadny
nie bežný, nezvyčajný, mimoriadny: nevšedný človek, záujem, nevšedná krása
nevšedne prísl.
knižný výraz nezvyčajný, neobvyklý: nezvyklý spôsob; prísť v nezvyklom čase
nezvykle prísl.
neobyčajný (význ. 1, 2), nevšedný, zvláštny: nezvyčajné meno, nezvyčajná situácia; nezvyčajný záujem mimoriadny
nezvyčajne prísl.
neočakávaný, nepredvídaný; náhly: nečakaná návšteva, správa; nečakaná smrť
nečakane prísl.
1. ktorý má veľkú cenu, cenný, drahocenný: vzácne zbierky; vzácny kov2. zriedkavo sa vyskytujúci: vzácne rastliny; vzácny prípad
ktorý sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: výnimočný zjav, prípad; výnimočné postavenie osobitné; výnimočný stav v ktorom sa rušia alebo obmedzujú isté občianske slobody
výnimočne prísl.