slovník slovenského jazyka
1. zvíťaziť nad niekým v boji, v súťaži, premôcť: poraziť nepriateľa, poraziť súpera na body; poraziť niekoho na hlavu úplne2. hovorový výraz neos. porazilo ho dostal porážku (význ. 2): porazilo ju na pravý bok; leží porazený
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): premôcť nepriateľa, súpera2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: premôcť niekoho bystrosťou
1. získať víťazstvo, úspech v hre, zápolení, spore a pod, opozitum prehrať: vyhrať bitku, preteky, proces, vyhrať vo voľbách; hovorový výraz ešte si nevyhral! nedosiahol želaný stav2. získať ako výhru (význ. 2): vyhrať putovný pohár, vyhrať prvú cenu (v športke);