Význam slova cengať
1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre cengajú2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla a pod, štrngať: cengať príbormi, peniazmi
slovník slovenského jazyka
1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre cengajú2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla a pod, štrngať: cengať príbormi, peniazmi
1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné citoslovce cin(k): peniaze, poháre cinkajú2. spôsobovať takéto zvuky: cinkať zvončekom na bicykli;
1. rozozvučiavať sa preberaním zvuku od iného predmetu: husle dobre rezonujú2. publ. dostávať sa do (centra) pozornosti, vzbudzovať záujem; zaznievať: vo verejnosti rezonujú otázky kriminality, nezamestnanosti
1. prejaviť sa zvonením; zvonivo zaznieť, zacengať: zvon zazvonil, telefón zazvonil; neos. zazvonilo na prestávku; poháre zazvonili; pren. expresívny výraz smiech zazvonil2. spôsobiť zvonenie, zvonivý zvuk; zvonením oznámiť, zacengať: zazvoniť pri dverách; zazvoniť na sluhu; zazvoniť na poplach; zazvoniť kosou (o kameň)
1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny znejú2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk znel ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba; pren. v hlase znela výčitka
1. (o zvone, zvonci, zvončeku a pod.) vydávať zvonivý zvuk, vyzváňať; cengať: kostolné zvony zvonia; telefón, zvonček pri dverách zvoní2. spôsobovať, aby zvon(ec), zvonček vydával zvuk, vyzváňať; cengať: ovce zvonia zvoncami; zvoniť pri bráne