Význam slova vybaviť

vybaviť význam, synonymá a skloňovanie

1. postarať sa o získanie alebo uskutočnenie niečoho (obyčajne úr. postupom); vykonať, zariadiť: vybaviť si potvrdenie, pas, dôchodok, vybaviť niečo osobne, telefonicky, v meste nič nevybavil; vybavili mu prijatie u ministra2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z pracovnej povinnosti): vybaviť spis, agendu, posúriť vybavenie žiadosti, nevybavená pošta; vybaviť stránky, vybaviť cestujúcich3. vystrojiť (potrebným): dobre vybavené sídlisko, televízor vybavený tranzistormi• vybaviť si s niekým účty, vybaviť si osobné účty

nedok. vybavovať

  vybaviť sa
1. dokončiť (istý úkon, povinnosť a pod.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo vybavili2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): vybavila sa mu zabudnutá udalosť;nedok. vybavovať sa

  vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si vybavil tú situáciu

nedok. vybavovať si

vybaviť synonymum

Synonymum slova vybaviť v synonymickom slovníku:

vybaviť skloňovanie

Časovanie slova vybaviť: